Krst ľadovca

Po cca dvoch týždňoch na novom mieste a v novej práci sme sa rozhodli vydať na menší trip po okolí ( na účet prišla prvá výplata, tak sme konečne mohli niekam vypadnúť 😃 😃 ).

 

Hlavným cieľom bol cca 140 km vzdialený Athabasca Glacier v národnom parku Jasper. Po ceste sme mali samozrejme niekoľko zástávok, ale hlavný bol ľadovec.

 

Ráno sme sa ledva pozviechali z postele, dôvodom bola menšia oslava večer predtým 😃 . Ja som sa cítil ako tak OK, čo je prekvapujúce, kedže po takýchto „ menších oslavách ” som to ja, kto je pol dňa zlomený v posteli a prehodnocuje zmysel života. No tentokrát to bola Lulu, kto bol nie ok, ale KO 😃. Niekoľkonásobná nočná návšteva záchodíka ničomu nepomohla, a Lulu bola ráno na tom skoro tak zle ako na silvestra 2016 ( kto sa zučatnil, vie 😃 ). Jednoznačnou príčinou tohto stavu bola kombinácia piva s dúškom 😃 whiskey. Nejakým zázrakom som ju nahovoril, aby sme teda nakoniec na výlet išli, mali sme vtedy asi iba jeden spoločný deň voľna, tak nebola iná možnosť.

 

Lulu sa držala, bola síce bledá ako stena, ale zvládla takmer dvojhodinovú cestu k ľadovcu. Po ceste pol hodinku pospala, tak sa jej síce nálada trochu zlepšila, ale žálúdok zďaleka nebol v pohode. Mne bolo tiež čím ďalej tým horšie, ale držal som sa 😃 .

 

Dorazili sme do iného sveta, všetko bolo biele, oproti Lake Louise tu boli kopy snehu. Zo začiatku sme mali síce trochu zamračené ( prídávalo to na atmosfére tohto miesta ), no neskôr sa nám nádherne vyjasnilo. Odparkovali sme teda auto a vydali sme sa na expedíciu 😃.

DSC_0487IMG_0036IMG_0047DSC_0102DSC_0104DSC_0085DSC_0042

Po pár minútách to Lusindin žalúdok vzdal, a chúďa Lulu, schúlena za kopou snehu a kameňov „pokrstila” tento nádherný ľadovec 😃 . Ale naštastie potom už bolo dobre, prišla jej farba do tváre a zvyšok dňa už behala ako kamzík.

DSC_0060DSC_0041DSC_0079

Bolo to tam fakt neskutočné, pomaly sme sa dostávali bližšie k samotnému ľadovcu. Po ceste sme míňali betonové stĺpiky na ktorých boli tabuľe s rokmi, napríklad na jednej z nich bol rok 1982.

DSC_0106

Malo to poukázať na to, že v tom roku bol ten istý ľadovec, ktorý sme zatiaľ ledva videli, na tom danom mieste. Miesto ľadovca tam bola už iba zem a kamene. Na jednej z tabulí sme sa dočítali, že týmto tempom sa tento nádherný ľadovec úplne roztopí do nasledujúcich sto rokov. Celkom smutná skutočnosť…

 

Po asi pol hodinke sme prišli až pod ľadovec. Toto miesto bolo síce ohradené, ale bolo vidieť, že všetci ostatní návštevníci išli ďalej.

DSC_0508IMG_0046DSC_0157DSC_0166DSC_0171

Ja som samozrejme tiež chcel ísť, ale bolo mi rázne vysvetlené, že som neni normálny, a že nikam nejdem. Hm, zostávalo mi iba sklopiť hlavu a súhlasiť s týmto názorom 😃 . Zostali sme tu teda ešte chvíľu kochať sa tou nádherou a šli sme späť k autu.

DSC_0187DSC_0188DSC_0192DSC_0210DSC_0220DSC_0230DSC_0204IMG_0093DSC_0522DSC_0206

Ako som už spomínal, cestou späť sme mali naplánovaných zopár zástávok, keďže sme išli po Icefield Parkway, ktorá patrí medzi najikonickejšie cesty v celej Kanade, a veru bolo sa na čo pozerať. Celú cestu lemujú hory, jazerá, ľadovce, no jednoducho nádhera všade, kam sa človek obzrie.

 

Na chvíľku sme sa zastavili pri Waterfowl Lakes, ľadovcové jazerá, ktorú sú asi 5 metrov od cesty. Spolu s nami tam bolo zopár ďalších turistov, no vďaka tomu, že sme tam boli mimo letnej sezóny, nebolo to nič strašné. Až na čínskeho sprievodcu, ktorý sa dvoch mladých báb vypytoval, či môže nazrieť s klientom do ich karavanu, keďže jeho klient by taký karavan chcel kúpiť 😃. No legrace, baby nadšené veru neboli, ale nakoniec dostal pánko svoju vytúženú exkurziu karavanu. My sme utekali k jazeru porobiť pár fotiek a zasa sme pokračovali v ceste.

IMG_0144DSC_0293DSC_0306IMG_0138IMG_0131

Tie kanadské dialnice sú neuveriteľné, asi každý pozná tie zábery z cesty kde sa na obzore týčí obrovská hora, cesta je obklopená lesom a ony sú fakt skutočné. Vyzerá to naozaj neuveriteľne, páni, ktorí projektovali tieto cesty to urobili fakt dobre 😊.

DSC_0245DSC_0283IMG_0100DSC_0275

Po Waterfowl Lakes bol ďalším plánovaným miestom záujmu tzv. hike na Bow Summit. Krátký hike na vrchole ktorého je rozhľadňa, z nej je najlepší výhľad na Peyto Lake.

DSC_0312DSC_0316IMG_0148

Tiež tam už bolo celkom dosť snehu, no jazero ešte našťastie nebolo zamrznuté a zasnežené. Po asi 15-20 minútach sme sa vyškriabali na rozhľadňu. Odmenou nám bol výhľad na nádherné azúrovo modré ľadovcové jazero pomenované po Billovi Peytovi. Fakt nádhera!!! V lete sa tam snáď vrátime a pôjdeme sa pozrieť aj dolu priamo k jazeru.

DSC_0325DSC_0329DSC_0335DSC_0339IMG_0481IMG_0180IMG_0174IMG_0473

Peyto bolo už asi iba 45 km od Lake Louise, no začalo sa pomaly stmievať, a to bolo ešte len niečo okolo 16:00, tak sme vyrazili na cestu do nášho dočasného domova.

 

No nedalo nám to, a museli sme sa ešte aspoň na pár minút zastaviť pri Bow Lake, práve zapadlo slnko a vyzeralo to tam ako inak, než neskutočne. Veď posúďte …

DSC_0367DSC_0361DSC_0355DSC_0369

 

M

One thought on “Krst ľadovca

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s