Zvoní budík!!! Ako pozerám, tak pozerám, s čerstvo rozlepenými očami sa mi nechce veriť, že je 4:05 Islandskeho času 😲 . Tak sa ako tak pozviechame z postele, sme síce unavení, ale tešíme sa čo, všetko nás čaká. Na pláne toho máme habadej. Trochu sme sa dali dokopy, aby sa nás ľudia a možno aj kone, tých je na Isladne asi viac ako ľudí, nezľakli 😃 . Zjedli sme čo Bonus dal, za tým káva, pobalili pár vecí na cestu a sadáme do auta. Všetko je dôkladne naplánované, body záujmu sme zaznačili do Google máp, a tak štartujeme nášho tátoša a vyrážame zo Selfossu .
Ako prvý máme na pláne vodopád Seljalandsfoss. Videli sme ho už z diaľky, nevedeli sme sa dočkať, kedy tam už budeme. Táke vodopády na Slovensku nemáme a v živote sme niečo také nevideli, tak sme boli so excited 😃 . No realita predčila naše očakávania niekoľkokraaat. Vyzeral neskutočne. Tento vodopád je známy tým, že sa dá prejsť pozaň v skalnej dutine, tak sme sa hneď vydali na prieskum. Lulu mala trochu nahnané, hneď bolo „Maci ja sa bojííííím“ 😃 . Naštastie ju to rýchlo prešlo a zrazu sme boli za mohutným prúdom vody, všade voda, samozrejme sme vyšli premočení do nitky, ale stálo to za to. Obehli sme si to aj z druhej strany, aby toho nebolo málo, boli sme mokrí ešte viac (Lulu odkazuje, že si treba dať vodeodolnú riasenku 😃 aby ste po návšteve vodopádov nevyzerali a.k.a. Joker) . Keď sme nezmokli z dažďa, tak sme boli premoknutí z vodopádov, nevadí, v ten deň fúkal silný vietor, tak nás to hneď aj vyfénovalo. Dobrá rada, do cestovnej tašky si treba pribaliť jeden kvalitný pršiplášť, my sme mali len nejaké odpadkové sakle z Tesca za euro a pol, ktorých vyrobná cena bola asi 3 centy a stáli ani nejdem pisať za čo.
Kúsok od Seljallandfoss-u je ešte jeden vodopád, ktorý bol na pláne. Sadli sme do auta a prešli pár metrov k nemu, viem, vyzeráme lenivo lebo je v pešej vzdialenosti, ale fakt tak fúkalo, že nás aj s krpatým Peugeotom skoro sfúklo do jarku. Plus, vyhrievané sedadlá a kúrenie na 6 tiež neboli na zahodenie 😃 . Vystúpili sme pri nejakom kempe a šli k nemu, volá sa tuším Gljúfrafoss , sorry za názvy ale tieto Islandské pomenovania sú na mňa moc. Každopádne tento vodopád tečie tak zvláštne, že vidíte iba jeho vrchnú časť, spodná je v skalnej rokline. Videli sme cestičky na skalách a reťaze, tak sme si povedali, že to je jediná cesta k nemu, veď Jánošíkové diery sme dali vo Vanskách, tak toto nebude problém, liepame sa teda po skalách, no asi v polovici cesty sme to vzdali, všade bolo blato a mokro, celú predošlú noc bohužial pršalo. Tak som bol hneď smutný, že vodopád nebude. No nakoniec sme prešli ešte kúsok a medzi skalami sme videli aj jeho spodnú časť. Stred sme bohužiaľ museli oželieť. Ale aj tak bol parádny, ak náhodou vychytáte sucho, tak sa treba jednoznačne vyšplhať hore a vidieť ho v plnej kráse, my sme túto možnosť nemali. Umyli sme špinavé boty od bahna (červené Islandské bahno, ani za nič nešlo dolu), nech nezašpiníme požičané fáro. Vypeckujeme kúrenie a samozrejme ohrievani zadníc a môžeme pokračovať, btw bolo asi niečo po 6tej ráno takže nikde nikto nebol, takže vstávanie o 4tej sa vyplatilo a skoro celý deň sa niesol v tomto duchu VIP Islandu 😃 . Ak teda pojdete na trip, oplatí sa privstať, vyhnete sa davom čínských turistov 😉 .
Ďalším na zozname je Skógafoss, foss = vodopád, tých je čím viac, tým lepšie, tak ak niekde tento nápis uvidíte, hor sa za ním. Dorazili sme k nemu asi za pol hodku, cesta hrozná, neskutočne fúkalo, a do toho začalo zase pršať, naše malé a ľahké autíčko sa ledva držalo na ceste, ale zvládlo to pravdepodobne vďaka gumám s oceľovými hrotmi, ktoré nám na aute nechali predvídaví páni v požičovni. Na parkovisku je okrem nás asi ešte jedno auto, tak sme happy, že zasa bude privátny zážitok. Tentokrát sme sa poistili a nahodili sme aj outfit v podobe už spomínaného saklu na odpadky 😃 . Čistá bieda, ešte aj prestalo pršať takže nám bol v podstate na nič, nevadí aspoň oživí fotky 😃 . Hneď sme si to namierili k spodnej časti vodopádu, dá sa ísť skoro až celkom k nemu. Je neskutočné, to prostredie vyzerá ako z Jurského parku, pozeráme s otvorenými ústami. Po chvíli, keď sme to trochu rozdýchali, zbadali sme po pravej strane vodopádu schodíky, ktorými sa dalo vybehnúť na vyhliadkovú platformu nad vodopádom. Neváhali sme ani sekundu a vydali sa na výstup. Menšie problémy s lapením dychu 😃 , zo dve prestávky a sme hore. Výhľad užasný, vodopád úžasný. Proste nádhera. Nevedeli sme s vynadívať. Zotrvali sme nejakú tú chvíľku a šup dolu. Máme toho pred sebou ešte prííííliš veľa. Namierené máme ďalej na východ, konkrétné na tzv. Black sand beach (Reynisfjara) a k jaskyni Hálsanefshellir. Po ceste sem tam za jazdy vyberáme Gopro a točíme štýlom otvorené okno a selfie stick podopretý speťákom a pootvoreným oknom, lebo tie scenérie sú neuveriteľné, a čo ak sa sem už nikdy nevrátime. Samozrejme až kým neprišla apokalypsa…
Už keď sme si mysleli, že nemože byť horšie počasie, tak sme sa evidentne mýlili a príroda nás presvedčila o opaku. Doomsday, začalo fúkať a pršať ešte viac, vietor bol taký silný, že odnášal malé kamienky a triafal ich priamo na naše auto, na ceste záplavy, takže sme radšej zvolili pomalšie tempo, nechceme aby nás sfúklo do priekopy niekde mimo civilizáciu (po ceste sme stretli asi 2 autá, asi ešte nie je top holiday seasson 😃 ). Nakoniec sme dorazili, síce za dlhší čas, ale predsa. Zasa sme nahodili „pršiplášte“ a behom sme utekali za kopček na vytúženú pláž ( Lulu ju mala na top liste ). Zasa sme ostali ako obarení pozerať, že kde to vlastne sme, čo je to za miesto 😲 . Pred nami nekonečne dlhá pláž s čiernym pieskom alebo kamenčekmi, alebo čo to vlastne bolo, celý čas nam to lietalo do tváre, ale po chvíľke to človek prestal vnímať, tak ako aj dážď a vietor, a užívali sme si scenérie. Pláž bičovali obrovské vlny, skoro som sa okúpal, keď som neodhadol pokiaľ príde vlna, ale pohoda, dal som sa na útek 😃 . Na pláži sa nachádza aj Hálsanefshellir jaskyňa vytvorená sopečnou aktivitou na ostrove. Ako inak nádhera. Spravili sme asi milión fotiek a odobrali sa späť do auta, zasa sme totižto zmokli ako myši. Ďalšie miesta na zozname sú severo-východne od našej základne v Selfosse, takže sa vydávame na spiatočnú cestu niečo cez 120 km. Dohodli sme sa, že po ceste sa zastavíme v dedinke Hella, natankujeme, dáme konečne kávičku a dohodneme presný plán ďalšej cesty. Vyrážame!
Spiatočná cesta už bola lepšia, konečne prestalo pršať a dokonca sme po pár dňoch videli aj slnko. Stále fúkalo ale už naším smerom, nie proti nám. Šoférovalo sa lepšie a ešte lepšia bola spotreba autíčka, palubný počítač ukazoval priemernú spotrebu 3,6 l na 100 km, čistá Amerika 😃 úsmev na tvári. Po ceste k Black sand beach sme si všimli ceduľu s nápisom Glacier tours, nie nie na platenej tour sme bohužial neboli, snažíme sa šetriť, a ani nechcem vedieť koľko by taká tour stála. No povedali sme si, že sa skúsime odviesť niekam blízko k ľadovcu, keď už nám vetrík ušetril volajakú tú Islandskú korunu za benzín, a uvidíme, čo bude. Zdalo sa nám to kúsok, tak why not? Zase raz úžasná, kľukatá cesta ( zhodli sme sa, že prídeme v lete a požičiavame motorku 😃 ), scenérie ako z Pána prsteňov v kombinácií s Game of thrones. Ako sme si mysleli, cesta bola naozaj krátka, možno 10-12 km, dorazili sme k ľadovcu Sólheimajökull, na informačnej tabuli sme sa dozvedeli, že to je cca 14 km dlhý ľadovec, ktorý je súčasťou ľadovca Mýrdalsjökull. Ale dosť faktov, google pozná každý 😃 tak ak chcete, nájdite si viac. My sme sa vybrali peši ľadovcovým údolím smerom k samotnému ľadovcu. Zrazu sme sa ocitli na Mesiaci alebo Marse, neviem, bolo tam z každého niečo, viď fotky. Prešli sme niekoľko sto metrov, no úplne k ľadovcu sme neprišli ☹ . Lulu trochu fňukala, že už jej je zimka a unavená je, ale inak je najlepší spoločník na cesty 😉 . Tak sme sa zvrtli na päte a šli k autu, čas utekal a ľadovec nebol v našom itinerári, ale som rád, že sme boli pozrieť. Pokračujeme smer Hella.
Ešte raz sme cestou späť hodili očko na vyššie spomínané vodopády a pokračovali až k benzínke Olís v dedinke Hella, kde sme mali plánovanú zastávku. Dorazili sme, že idem tankovať, na Islande majú väčšinou samoobslužné benzínky, takže som sa to tam snažil rozlúštiť a natankovať. Všetko som spravil podľa pokynov, ale nejak to nešlo, natankovať sa nám nakoniec na tejto benzínke nepodarilo, tak sme sa rozhodli, že potiahneme až späť do Selfossu a skúsime inú benzínku, kúsok od nášho AirBnb. Ale aspoň sme dali kávu, čekli Wi-Fi a dohodli ďalší postup 😊 pozor, to mohlo byť ešte len niečo okolo obeda. Prišli sme do Seelfossu, skúsili sme inú benzínku a podarilo sa, volala sa N1. Natankované máme, môžeme pokračovať…
M
Krásné fotky! I ty upršené mají svoje kouzlo 🙂
http://www.secretsofm.blogspot.com
Páči sa miPáči sa mi