3 dni v Lisabone

 Rozhodnutie ísť do Portugalska padlo úplne spontánne v prvej polovici decembra 2018, kedy boli ceny  za letenky na marcový termín tak nízke, že bolo jednoducho nemožné ich nekúpiť.

Už dlhšie sme sem chceli ísť, a to nie len kvôli krajine ako takej, ale aj kvôli možnosti zasurfovať si (opäť) 🙂 .  Let sme mali z Viedne priamo do Lisabonu, čo bolo fajn, až tak fajn nebol odchod lietadla o 6:15 ráno, čo znamenalo jediné – ak nepôjde žiadny schopný bus, spíme na letisku.

Ako inak, z Nitry nič poriadne o takom čase nechodí, takže voľba bola jasná. Nedobrovoľná, ale jasná 😀 .

Ubytovanie sme rezervovali ešte v decembri  cez Booking – išlo konkrétne o LX 7 Hills House pomerne blízko centra Lisabonu.

Auto sme zajednali cez Guerin, požičiavali sme si 9 miestny VW Transporter, keďže nás išlo 7 😀 , takže už taký menší fakultatívny výlet haha 😀 .

Iba by som upozornila na to, aby ste si pozorne prešli podmienky požičania a hlavne poistenia. My sme si na mieste doplácali ďalšie poistenie, ktoré bolo takmer vo výške ceny požičania auta. Nebolo to povinné, ale radšej sme tak urobili – pre istotu, nikdy neviete, čo sa môže stať, navyše keď je to auto z požičovne a ste v cudzej krajine, o to väčší význam to má.

Ale prejdime k nášmu odchodu 🙂 . Na letisko Schwechat sme dorazili okolo 23:00 a pokrčení, poskladaní sme kempovali na jednomiestnych sedačkách 😀 .

12

V polospánku a v polobdení sme sa s opuchnutými červenými očami došuchtali okolo 5:00 na Gate. Lietadlo odlietalo načas, čo bolo fajn. Trošku nám lepilo, či nám tie naše príručné batočiny nedajú doplatiť, no našťastie sme to s tými obrými batôžkami, kedy nám takmer trhalo zipsy, uhrali,  a náš výlet mohol začať. Let trval niečo vyše troch hodín a ku koncu sme chytili celkom slušné turbulencie.

Časový posun bol hodinový, a to dozadu, takže sme mali hodinu do plusu 🙂 .

Prebrali sme auto, Matej upísal svoj život Guerinu a hor sa do ulíc. To sme ešte nevedeli, že Portugalci, minimálne tí Lisabonskí, jazdia maximálne bezohľadne, agresívne a arogantne. Že kruhové objazdy sú takmer každých päťdesiat metrov, občas trojprúdové a nevedia v nich jazdiť. Idú jeden cez druhého, a to doslovne, nedávajú prednosť, nepoužívajú smerovky, na oranžovú ani len nepribrzdia, možno na červenú, aj to iba keď sa im asi chce. Naozaj nám niekedy tuhla krv v žilách a párkrát sme aj oľutovali rozhodnutie požičať si auto. S Maťom sme autom prejazdili nejaký ten kúsok sveta, ale toto sme nezažili. Samozrejme, česť výnimkám, ale bola to divočina 😀 .

Prvá zastávka bola na mieste Cabo Da Roca – a ide o najzápadnejší bod nie len Portugalska ale aj Európy.

345

Od oceánu fúkal silný vietor, takže o účesy sme mali postarané 😀 . Snáď ani jedna fotka nie je bez rozcuchaných vlasov aspoň jedného z členov posádky.

678

Rýchly obed a pokračujeme na jednu z mnohých krásnych mestských pláží – Praia de Carcavelos, kde sa už veselo a hlavne vo veľkom surfovalo a šantilo vo vode. Neoprény boli ale samozrejmosťou, keďže voda bola celkom studená 🙂 .

912

Takmer sme nemali kde zaparkovať, všade bola plnka, to nechceme vedieť, ako to musí vyzerať v čase letnej sezóny 😀 . Dievčatá si išli omočiť nožičky a porobiť nejaké selfíčka na Instagramy 😀 .

111013

Čakal nás už iba príchod na ubytko, ktoré bolo naozaj super, za tú cenu, mega 🙂 (všetky poplatky nájdete na záver článku). Asi päť minút chôdze odtiaľ sme mali Lidl, kde sme išli nakúpiť zásoby jedla ( a pitia :)) na najbližšie dni. Čo sa týka cien, bolo to porovnateľné s tými našimi. Čo porovnateľné nebolo, boli tie čerstvé ryby v chladiacich boxoch, stroje na tlačenie džúsu z čerstvých pomarančov,  vážené mušle, krevety a mnoho iného 🙂 .

Ďalší deň sme mali na pláne pobehať centrum Lisabonu, ktorý už iba keď sme ním prechádzali autom, sme zhodnotili ako neskutočne krásny. A tento pocit sa iba stupňoval. Dnes sme auto nechali bezpečne zaparkované pre ubytkom a išli sme mestskou dopravou.

Prvou zastávkou mala byť socha Krista, ktorá je podobná tej v Rio de Janeiro. Táto sa volá Cristo Rei  a nachádza sa v časti Almada. Všetko by bolo fajn, až na to, že dostupnosť verejnou dopravou k nej, je trošku zdĺhavá a ako to nazvať.. komplikovaná?

141516

Navyše keď nasadnete na bus smerujúci opačným smerom 😀 . Našťastie sme na druhej zastávke prestúpili na metro, kúpili si celodenné lístky za 11   a pokračovali už iba správnym smerom. Trošku sme si to predĺžili, keďže cesta tam ide aj priamo cez rieku nejakým trajektom, no my sme zvolili vlak. Výstup výťahom na sochu až hore stál 5 .

17

Následne sme sa odviezli do mestkej časti Belém – k Torre de Belém. Je to opevnená veža, ktorá je jedným zo symbolov mesta. V priľahlom parku sme zjedli, čo sme si nakúpili, a popri plážach sme pokračovali smerom do centra.

202122

Počasie a hlavne slniečko, nám dnes mimoriadne prialo, až chlapci zistili, že sú celkom statočne červení v tvárach, samozrejme, že Matej to schytal najviac. Ten mal snáď aj úpal.

Sadli sme na bus (Matej stratil celodenný lístok, tomu dnes išla karta), ktorý nás vysadil kúsok od Pink Street, kam sme mali namierené.

232425

Na schladenie hláv sme si pripili pivkom priamo tam a posilnení sme pokračovali až k Sao Nicolau. Nakúpili sme nejaké suveníry, najedli sa, pomotali po námestiach a krásny deň bol na konci 🙂 .

26272830

Ďalší deň nás čakal veľmi skorý budíček okolo 5 hodiny ráno, a to nie len pre to, že svetoznáme surférske mestečko Peniche bolo vzdialené tak dve hodinky cesty autom, no hlavne sme sa chceli vyhnúť tej šialenej doprave.

Cesta mimo mesta bola už o niečom inom a v konečnom dôsledku sme boli veľmi radi, že sme si to auto nakoniec požičali, inak by sme sa tam ťažko dostali. Mestečká a dedinky, cez ktoré sme prechádzali, boli nádherné. Veľmi nám to pripomínalo Toskánsko ( nie, že by sme tam niekedy boli, skôr z fotiek sa nám to tak zdalo, ale Toskánsko máme v pláne jednoznačne navštíviť 😊 !!).

Privítalo nás krásne pobrežie, jemnučký piesok a nádherné prostredie. A vietor. Sadli sme si na kávu priamo pri pláži a s luxusným výhľadom sme preberali surfovací plán. Slnku sa moc nechcelo vyjsť, do toho tn vietor, vonkajšia teplota vzduchu tak pätnásť stupňov, teplota vody tak trinásť, až pätnásť.

313233

Padlo rozhodnutie, že ideme. Veď kedy inokedy, keď nie teraz 😊 . Navštívili sme jednu požičovňu a ďalej už nemalo moc význam hľadať. Jedným z dôvodov bolo to, že ceny v požičovniach sú väčšinou rovnaké alebo porovnateľné, navyše moc nebolo z čoho vyberať, keďže v marci je ešte niečo ako mimosezóna a veľa obchodíkov a požičovní bolo ešte zatvorených. My sme platili dvadsať eur za surf plus neoprén na štyri hodiny.

34

Natiahli sme sa do neoprénov a vyzerali sme ako profíci. Iba na fotky sme museli trošku zaťahovať brušká 😀 .

35

Voda chladila iba pri vstupe, aj to na nohách a rukách, a ešte keď ma zatopilo, trošku mi zatieklo pod neoprén 😊 . Inak to nemalo chybu, zimu sme v podstate ani nevnímali, ani silnejší vietor. Ten sme cítili až keď sme vyliezli z vody. Vlny časom zosilneli až natoľko, že sme na celej pláži zostali iba my, a aj my sme potom zhodnotili, že už to je skôr trápenie, pretože išli jedna cez druhú.

36373839

Osprchovali sme sa v obchodíku, nahodili suché oblečko a pokračovali v ceste. Všetky oblaky zmizli, zostala iba jasná slnečná obloha a ako inak, vietor.

4041

Namierené sme to mali do Azenhas de Mar. Nemalo to byť veľmi ďaleko, no pri takých uzučkých cestách to bol celkom adrenalín a nebolo možné ísť rýchlejšie ako sedemdesiatkou. Mali sme zopár zastávok, pretože kľukaté mini cestičky  nám dávali celkom zabrať.

4243

Konečne sme dorazili do mestečka na skalnom útese, teda nie priamo doňho, skôr na protiľahlú stranu, aby sme mali lepší výhľad.

4445

Začínali sme byť už celkom unavení z celého dňa. A hladní. Iba ťažko sa hľadala nejaká reštika v smere našej jazdy, pretože autá išli stále za nami, takže nebola možnosť na nejaké špekulácie, postávanie, náhodné odbočky a podobne… Navyše väčšina podnikov nemala ani parkovisko, maximálne tak pre dve autá.

Hlad sa stupňoval, už aj nervozita rástla, a samozrejme aj počet áut a lisabonské dopravné šialenstvo. Nemali sme diaľničnú známku, takže sme si museli dávať pozor, aby sme nevyšli na diaľnicu. S Maťom sme autom prešli zopár naozaj veľkých miest, no čo sa dialo tu, bol úplný chaos a katastrofa. Zablúdili sme tak zo trikrát, o to radšej sme boli, keď sme konečne zaparkovali pred naším ubytkom 😊 živí a zdraví.

Takto sa končí náš štvordenný výlet do Portugalska.

Pre niekoho možno náročné, no naše výlety sú už také – v znamení akčných leteniek, mála spánku, množstva zážitkov a veľa nabehaných kilometrov. My to tak máme radi 😊 .

Koľko nás to vlastne celé vyšlo?

  • Autobus Nitra-Viedeň 9 €/osoba
  • Letenky 8.3.-11.3. 60 €/osoba
  • Celodenný lístok na bus 11 €
  • Ubytovanie 324 € (3 noci/ 7 ľudí, 46 €/ osoba) + parkovanie zadarmo pred objektom
  • Požičanie auta 80 € + 90 € poistenie
  • „Vreckové“ 120 €/Lulu a Maťo
  • Vstup na Cristo Rei 5 €/osoba
  • Nafta 40 € dokopy
  • Požičanie surfov 20 €/osoba
  • Autobus Viedeň-Nitra 9 €/osoba

Suma sumárum 310 € komplet za osobu so všetkým za tri super dni v nádhernom Portugalsku 😊 .

 

L

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s