Capitol Reef a Arches, v krajine červenej zeme

Nový deň, nové dobrodružstvo. Toto naše cestovanie po Amerike nám denno-denne prináša neuveriteľné zážitky, výhľady a slobodu.

map1

Sme pánmi nášho času. Zastavíme kde chceme, kedy chceme a na koľko chceme. Človek popri všetkých tých povinnostiach bežného života aj zabúda na to, čo vlastne sloboda znamená a ako chutí. Najhoršie na tom však je, že keď si ju pripomenie, ťažko sa bude zvykať na opätovný režim.

DSC_0630DSC_0628

My sme si na dnes naplánovali cestu do Capitol Reef National Park-u, a to priamo do Visitor Centra. Postupne sa nám míňali zásoby vody a pribudol aj nejaký špinavý hrniec 😀 z večere.

Veľkou výhodou amerických národných parkov a menších mestečiek je to, že všade nájdete tieto centrá, kde poskytujú všemožné informácie, letáčiky, brožúrky, sú tam bezplatné toalety, väčšinou aj Wifi a tzv. dopĺňače pitnej vody, tiež samozrejme zadarmo.

Vyzbrojená hubkou a jarou, ovešaná troma bandaskami, som doplnila zásoby, zatiaľ čo Maťo skúmal mapku národného parku. Nebolo moc čo skúmať, bola to osem míľová scenic drive, ktorú sme mali prejdenú za krátku chvíľu.

IMG_3217

Bolo to síce pekné, no už cestou tam sme išli podobnou cestou a videli podobné scenérie, tak sme sa nemali potrebu moc zdržovať.

DSC_0695DSC_0701DSC_0692

Navyše premávka karavanov začínala silnieť a ďalšou zastávkou mal byť už Arches National Park, ktorého sme sa už nevedeli dočkať. Tak sme sa pobrali bez dlhšieho zdržiavania preč.

IMG_3220

Krajina v tejto oblasti už začínala vyzerať úplne inak. Pôda bola sfarbená až dočervena, všade navôkol sa týčili rôzne monumenty, ktoré príroda vytvorila v priebehu miliónov rokov.

Zo dňa na deň, ako sme sa blížili týmto smerom, sa otepľovalo. V Arches boli tie teploty už naozaj neznesiteľné, nebolo ani kam sa skryť, nieto ešte zaparkovať auto do tieňa, aby si aj ono trošku oddýchlo.

DSC_0717

Ako takmer v každom americkom národnom parku, aj tu vás pri vstupe skontrolujú, či máte platný America the Beautiful (Annual Pass) a dajú vám mapku celého parku s vyznačenými hlavnými bodmi, turistickými chodníkmi, parkoviskami atď.

IMG_3223

Pred plánovanou cestou sem (a nie len sem) si nezabudnite aspoň priebežne sledovať, či sa náhodou v tejto lokalite nevyskytujú silné dažde a záplavy. My sme mali možnosť prechádzať cestou, ktorá bola pred nejakou dobou komplet zaplavená. Sledovať počasie ako také sa tiež vypláca, hlavne v tejto oblasti. Ak hrozia búrky a prietrže mračien (a tie vedia byť poriadne, niekedy z bezpečnostných dôvodov uzatvárajú niektoré kaňony v národných parkoch), treba dlhšiu turistiku na odľahlejšie miesta radšej zrušiť alebo odložiť, pretože tento typ pôdy sa môže veľmi rýchlo stať veľmi nebezpečným, navyše sa kaňony dokážu veľmi rýchlo zaplniť vodou (flash flooding).

My sme už mali vytipované nejaké veci, ktoré sme chceli vidieť. Nanešťastie, naše plány sme museli „jemne“ upraviť z dôvodu snáď štyridsiatich stupňov v tieni. Ísť pešo niekoľko hodín naprieč „arches púšťou“ k Delicate Arch , sme nakoniec vzdali a vychutnali sme si aspoň výhľad naň z Upper Delicate Viewpointu.

DSC_0641DSC_0644DSC_0655DSC_0657DSC_0709DSC_0713DSC_0712DSC_0664DSC_0668

Ďalej sme pokračovali k Skyline Arch, obišli sme Devils Garden a Balanced Rock. 

DSC_0727DSC_0693DSC_0679

DSC_0731

Ani nedokážem opísať svoje pocity z toho miesta, bolo to niečo úžasné. Človek sa cíti byť taký malý a taký ničomný, keď vidí všetku tú prírodnú krásu okolo seba.

DSC_0695 (2)DSC_0700DSC_0737

Mňa najviac zaujala Queen Nefertiti Rock, pri ktorej naozaj nechápete, ako to tá príroda dokáže. Táto skala sa nachádzala v údolí Park Avenue Overview.

DSC_0713 (2)DSC_0740

DSC_0706

Približne v tejto časti našej cesty začala kapitola „Maťo a motorový olej“ 😀 . Od kúpy našej Sienny mal neustále potrebu ho kontrolovať, aj napriek tomu, že sme vedeli, aké staré je to auto a koľko má nabehnuté. Skúmal, skúmal, až vyskúmal, že občas nejaká tá kvapka ujde 😀 . Myslím, že sme na tom boli stále veľmi dobre, pri pohľade na zem na parkoviskách, ktoré zdobili gigantické olejové škvrny z oveľa novších áut 😀 . Sienna šlapala ako hodinky, pobehali sme s ňou takmer celé Arches.

Na predposlednej zastávke pred odchodom z národného parku sme si všimli veľmi nepekný cícerok oleja tiahnuci sa za nami. To bolo nadávok 😀 . Už sme letenky kupovali, už sme vlastne boli jednou nohou doma holí bosí. Auto sme odtiahli bokom na kúsok tieňa, aby sa schladilo, čo bolo vlastne aj tak úplne zbytočné v tom teple, ale aspoň pre náš lepší pocit 😊 ( neskôr sme zistili pravdepodobný dôvod tohto úniku oleja ).

Bojová porada dopadla nasledovne: veľké vzdialenosti budeme musieť dávať v noci. Dnes nás ale čakalo ešte 40 kilometrov na Dead Horse View Point ( Dead Horse State Park ). Po príchode tam si od nás vrátnik pýtal pätnásť dolárov na osobu (!!!), odhliadnuc od toho, že sme mali America Beautifull Pass. Vraj to nie je národný park, ale štátny, a tie sú spoplatnené. Na Maťa už toho dnes bolo až príliš, hodil drift a už aj sme boli preč.

Cestou sme videli množstvo monumentov rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Keď sme uvideli jeden z nich ( Willson Arch ), hneď sme vedeli, že tento musíme zdolať!

Slnko bolo pred západom, zdalo sa, že nikde nikto nie je, až kým sme si nevšimli skupinku asi šiestich ľudí, ktorí sa fotili priamo v obrovskom výreze tej masy. Hovoríme si, super, akurát, kým vylezieme hore, oni pôjdu preč.

DSC_0766DSC_0761DSC_0763

Ha, ako sme sa len mýlili! Strávili sme tam niečo vyše pol hodiny, kým oni naplnili všetky svoje pamäťové karty a pózy zopakovali snáď tridsaťkrát v dvesto rôznych variáciách.

DSC_0764

Neskutočné, ako vám niektorí ľudia dokážu pokaziť zábery a náladu. Vzdali sme to a čakali. Slnko už zapadlo a im sa konečne uráčilo opustiť toto miesto a dovoliť ho zdieľať aj iným.

DSC_0794DSC_0780

Keď sme zišli dole, už bola celkom tma.

DSC_0796

Nás čakalo hľadanie spotu na spanie. Mali sme namierené do Mexican Hat, kde cestou malo byť miesto vhodné na spanie, no asi to bolo zle zaznačené, tak sme ho nenašli.

DSC_0803

V najbližšom okolí sme tiež nič nenašli, a tentokrát nám ani aplikácia moc nepomohla. Museli sme pokračovať v ceste. Skúšali sme nájsť už naozaj hocičo aj popri ceste, no bezvýsledne. Tma to bola snáď najväčšia, akú sme kedy zažili. Do toho všetkého sa nám chcelo pod auto hádzať zopár samovražedných zvieratiek ( skunky, kravy, srnky, zajace ). Okolo polnoci sme sa rozhodli pre poslednú možnosť, a tou bol spot umiestnený trošku ďalej od hlavnej cesty.

Vezieme sa prašnou cestou do ešte väčšej tmy ( mysleli sme si, že už to snáď ani nie je možné ). Ideme už pár minút a mne tuhne krv v žilách. Nič, iba tma. Keby nás tam niekto zabije, už nás nikdy nikto nenájde. Po asi desiatich minútach jazdy desať kilometrov za hodinu osvetlíme svetlami nejaké auto. Amen. Je po nás.

Nemáme na výber, nieto cesty späť. Pokračujeme smerom k autu, no na naše šťastie to bola ďalšia cestovateľská dodávka, v ktorej sa jej obyvatelia už chystali spať. Slušne im kývneme na pozdrav, že ich nechceme zabiť ani my, vypíname motor, umyjeme zuby pod najhviezdnejšou oblohou, akú sme kedy mali možnosť vidieť a veľmi unavení zaspíme, ani nevieme ako…

 

L

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s