“Fakultatívny” výlet

Od výletu na Sulphur Mountain prešlo pár týždňov a Matejov vyškrtávací kalendárik hovoril jasnou rečou 😀 – nemáme už veľa času do odchodu, tak musíme čím skôr využiť Ambassador pass na Columbia Icefield Athabasca Glacier, ktorý bol sprístupnený pre „tours“ od polovice apríla.

IMG_1971c c

Našťastie nám vyšiel spoločný deň voľna takmer hneď po tomto dátume, tak sme neváhali.

 

Mala som možno väčšie očakávania, ako by som mať mala, pretože návšteva v októbri minulého roka, ( Link tu: https://lumadventures.com/2017/10/27/krst-ladovca/ 🙂 bola veľmi pozitívna a obaja sme boli nadšení, aj keď sme sa tam prešli iba peši, a to čo možno najbližšie, aj tak sme boli stále ďaleko, to prostredie nás dostalo . Z toho miesta sme boli nadšení. To sme si ale neuvedomili dôležitú vec – v tom čase už skončila turistická sezóna. My sme išli na túto tour už začiatkom sezóny.

 

Vyrazili sme pomerne skoro ráno, k Athabasca ľadovcu sme to mali necelé dve hodiny autom. Po príjazde na miesto sme ale už museli trošku obiehať zopár autobusov s prevažne čínskymi turistami.

DSC_0370DSC_0374

Potom nám pridelili čas odchodu nášho „transferového“ autobusu. Ten nás po cca 10 minútach jazdy vysadil pri obrovských strojoch, ktoré boli krížencami akýchsi suchozemských ľadoborcov, traktorov a autobusov.

DSC_0428IMG_2907

Tieto masívne stroje nás mali za približne dvadsať minút dopraviť bez minimálnych problémov priamo na povrch ľadovca, kde sme zotrvali pätnásť minút (zima a silný vietor nás prinútil skryť so dovnútra trošku skôr).

DSC_0381IMG_2916

Nanešťastie bol ľadovec stále pokrytý hrubšou vrstvou snehu, takže žiadny priamy dotyk, či kontakt s ozajstným ľadovcom sa nekonal. Pôsobilo to ako zasnežená plocha, z čoho sme boli trošku sklamaní.

DSC_0401DSC_0398DSC_0409

Plný autobus, plný ľadovcový transportér, vystupovanie, nastupovanie, všade bolo treba čakať na všetkých, a to nás ešte čakala zastávka na Glacier Skywalk.

DSC_0390DSC_0420

Tam bolo opäť čakanie na výstup z autobusu, jemnejšia tlačenka na presklenej plošine trčiacej z okraja útesu vo výške 280 metrov v údolí Sunwapta.

IMG_1809

Pri prvom kroku  na sklenenú plochu ma trošku vypotilo. Pod sebou sme mali nič, nič, nič, menšiu rieku, navôkol ľadovce a obklopení sme boli horami.

DSC_0429DSC_0430

A asi tridsiatimi selfie tyčkami, plus sme museli prekračovať ľudí ležiacich na priesvitnej podlahe robiacich si fotky.

Capture1IMG_1798

Zotrvali sme tam asi päť minút a vybrali sa čakať na najbližší autobus, ktorý nás konečne dopraví na základňu. Čakali sme asi pol hodinu a asi sto razy sme si povedali, že na podobnom fakultatívnom výlete sme poslednýkrát.

 

Nikoho nechceme odrádzať od návštevy tohto miesta, pretože je tam nádherne a je to jedno z naších obľúbených miest. Avšak odporúčame si radšej skryť do vrecka tých 99 kanadských dolárov na osobu, odparkovať auto a prejsť sa dolinou, kde sa kedysi ten majestátny ľadovec tiahol (plus uvidíte v ktorom roku dosahoval akú dĺžku) a nafotiť si ho pekne z diaľky, odkiaľ bol vlastne aj tak najlepšie vidieť 😉 .

 

L

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s