Príchod do Lake Louise

Vancouver nás privítal chladným a upršaným počasím. Naše opálené telá tu pôsobili až exoticky 😀 . Čakala nás dlhá, takmer 800 kilometrová cesta do Banffu, prípadne Lake Louise. Nevedeli sme to ešte presne, záviselo to od toho, kde sa nám podarí nájsť prácu.

IMG_9380

IMG_9411IMG_9389IMG_9382

Po ceste nás chytilo pomerne husté prvé sneženie a nám nebolo všetko jedno, keďže sme nemali zimné gumy, ale iba celosezónky ( a k tomu pekne zodraté :O ), a žiadne reťaze. V priebehu dvoch dní sme sa presunuli z +30 do -5.

IMG_9430

IMG_0003

Cesta nemala konca a do Lake Louise sme prišli niekedy okolo 1:00 v noci. A začala misia s názvom Nájdi si vhodný spot na spánok v aute ( v Kanade je to vraj ilegálne 🙂 ), v tom lepšom prípade vás vyženú z parkoviska, v horšom dostanete aj pokutu. Nejak sme nepredpokladali, že Lake Louise bude také maličké, a naozaj sa nebude dať kam „zašiť“.

 

Najväčšie parkovisko bolo priamo v centre mestečka, celé vysvietené pouličným osvetlením. Veď pod lampou je najväčšia tma, tak prečo nie. Maťo začal svoj polnočný workout v podobe presunu 25 kilových kufrov zozadu na predné sedačky. Ja som sa to tam snažila nejak usporiadať a vytvoriť nám aspoň aké-také miestečko na spanie.

 

Keď tu zrazu sa okolo nenápadne prešlo policajné auto. A potom naspäť. Hovorím Maťovi, že asi to nebude náhoda, a v takom malom mestečku majú asi zmapovaný každý centimeter, a že asi by sme mali ísť radšej niekam inam. Môj návrh sa nestretol s pochopením, už aj som bola paranoidná a komplikujúca osoba. Kufre leteli dozadu, ako keby vážili pol kila, a my sme boli opäť na diaľnici a hľadali sme nejaké odpočívadlo.

 

Pár kilometrov od Lake Louise smerom na Banff sme uvideli odbočku z názvom „Lake Louise Overflow“. Boli sme už takí unavení, že už nám začínalo byť všetko jedno. Išlo o také väčšie parkovisko, kde stálo zopár áut, kamiónov a autobusov. Zaparkovali sme, spravili si priestor na spanie a zamkli sme sa zvnútra. Kým Maťo už spal, ja som sa ešte snažila nájsť nejaké info a podmienky pre nocovanie na tomto parkovisku. Niečo som našla, bolo tam povolené aj prespať, len bolo potrebné uhradiť nejaký poplatok Národnému parku, k úhrade ktorého som sa nevedela ani za ten svet dostať. Už som nevládala mať otvorené oči, až som nakoniec zaspala.

 

A zobudilo nás presne to, v čo sme dúfali, že sa nestane. Niekto nám začal silno búchať na dvere auta.  V panike sme sa rýchlo prebrali, že kde to sme a čo sa  to vôbec deje. Ideme otvoriť auto, a ako stlačíme kľučku, auto spustí alarm. Všetko hučí a Maťo sa zozadu snaží natiahnuť k zapaľovaniu, aby odomkol auto zvnútra. Po chvíľke nadávok a trápenia, sa mu to konečne podarilo, a auto stíchlo. Otvorili sme dvere a strážnik nám hovorí, že stojíme na mieste, kde zvyčajne parkujú školské autobusy, či by sme sa mohli o kúsok posunúť, a že môžme spať ďalej. Po spamätaní sa z prvotného šoku sme sa trošku upokojili a zistili sme, že je 7 hodín ráno a vonku ukrutná zima. Ihneď sme so zamrznutými prstami začali vyťahovať zimné bundy. Na spánok sme už veru chuť nemali a rýchlo sme sa zdekovali preč.

IMG_0007IMG_9481IMG_9489IMG_9485IMG_0072

Čo teraz?

Mali sme obrovskú nevýhodu pri hľadaní práce, a tá spočívala v tom, že my sme prišli v sobotu v noci (7. Októbra), v nedeľu sa toho moc nedá vybaviť, a navyše 9. Októbra, v pondelok, vychádzalo akurát Vďakyvzdanie (Thanksgiving Day). Už keď sme boli v Lake Lousie, boli sme sa spýtať v hoteli Lake Lousie Inn, či náhodou nehľadajú ľudí. Dozvedeli sme sa presne to, čo sme aj očakaváli, že z HR (ľudské zdroje) tam niekto nie je, a najskôr sa môžme zastaviť v utorok.

 

Nezostávalo nám nič iné, iba sa pobrať preč. Ďalej sme už nič neskúšali, pretože by to bolo všade rovnaké.

 

Ale..išli sme konečne pozrieť  jazero Lake Lousie. Bolo dosť chladno, a my sme mali na nohách iba plátenné Vansky 😀 .

IMG_9514IMG_9493DSC_0003IMG_9508IMG_9501

Turistov tam bolo síce nie práve najmenej, ale to sa dalo čakať.

 

Presunuli sme sa ešte k jazeru Moraine Lake, za čo sme spätne veľmi vďační, pretože iba pár dní potom, cestu na zimu úplne uzavreli, a dostať sa tam môžete iba peši. Alebo vrtuľníkom možno 😃 .

IMG_0017IMG_9517

DSC_0008DSC_0011DSC_0021IMG_0027IMG_0038IMG_0069

Mali sme kopu času, tak sme zavítali do Banffu. Celý deň sme premýšľali nad tým, kde budeme túto noc spať. Cítili sme sa ako takí bezdomovci. Počkať, veď my sme vlastne boli bezdomovci. Pomaly sme začínali byť zúfalí. Ani vo Visitor centre nám moc s miestom na legálne prespatie v aute moc nepomohli, odporučili nám akýsi kemp neďaleko Banffu, s názvom Tunnel Mountain Village Campground za 50 dolárov za auto. Ďakujeme.

IMG_9544

Maťo googlil, až nakoniec našiel nejaký kemp kúsoček od centra Banffu. Prídeme tam, kde nás privíta zatvorená závora. Takže kemp má asi po sezóne a my sme skončili. Nemáme kde spať. Už nás chytalo zúfalstvo. Prečooooo??!!

 

Ale..nejakým zázrakom sme vyskúšali ešte inú cestu, ktorá nás priviedla ku pokladničnej kabínke, kde už sedel pán z Banff National Parku. Jupíí. Kúpili sme lístok na jednu noc (28 CAD) bez elektriny, no mali sme k dipozícii umyvárky so záchodmi a teplou (a hlavne ) čistou sprchou.  Celí šťastní, voňaví, osprchovaní, vysmiati a spokojní, sme mohli mať konečne pokojný a hlavne legálny spánok.

IMG_9556IMG_9466IMG_9577IMG_9579

 

L

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s