Blízke stretnutia korytnačieho druhu

Dnes nás čaká iba relax, žiadne naháňačky, budík na luxusných 8:00, no aj tak sme boli hore skôr. V noci opäť veľmi silná búrka, máme pocit, že z noci na noc je to intenzívnejšie… Stan nám trepalo zo strany na stranu, obrovské kvapky nám skoro pretrhli látku a my sme čakali, kedy budeme ležať vo vode 😀 . Ešte šťastie, že sme zažili iba búrky s vetrom a dažďom, nerada by som bola účastníčkou hromov a bleskov. Našťastie sa nič také nestalo.

IMG_9036

Toto mi cez noc vypadalo z hlavy 😀

IMG_9051IMG_9090

Ráno bolo snáď prvýkrát úplne zamračené, teplo a dusno bolo stále, samozrejme aj vlhkosť tým pádom zostávala. Rýchlo sme pobrali plavky, nakúpili lokálne banány a avokádo a utekali na pláž, kde sme boli večer predtým.

IMG_9146

Ešte pred ňou sme sa zastavili na Koki Beach, kde boli obrovské vlny a jeden surfer sa už aj odvážil. Dali sme si raňajky a vybrali sa o kúsok ďalej.

DSC_0981IMG_9110IMG_9137

Pláž bola takmer prázdna, slniečko vykúkalo iba veľmi sporadicky, celé doobedie sme skákali do vĺn ako vyšinutí 😀 . Keďže nasledujúci deň je náš posledný a večer letíme, zhodli sme sa, že musíme ešte tento večer pobaliť stan, kým je ešte suchý. Odchod z kempu mal byt opäť skoro ráno, aby sme sa vyhli veľkému počtu áut na Road to Hana.

IMG_9227

IMG_9178

IMG_9152

Keďže v kempe bolo povolené spať iba v licencovanom campervane alebo v stane, a my sme chceli prespať v našom Volkswagene, išli sme sa pre istotu spýtať do office-u, či s tým nebude problém. Už druhýkrát sa nám stalo, že tam v čase úradných hodín nikto nebol, čo nás dosť sklamalo a nahnevalo.

 

Tento kemp moc neodporúčame, v prípade, že by ste išli na Maui. Za nás teda určite nie, a to nie len pre to, že pokiaľ chcete pobehať ostrov, musíte denne točiť dvakrát Road to Hana, navyše v kancelarii nikoho neviete nikdy zastihnúť okrem toho, keď chodia večer kontrolovať povolenia na kempovanie. Vtedy sú presní ako hodinky. Lenže tento kemp je priamo v národnom parku pri čiernej pláži a cez deň je to tam prepchaté turistami. Neviete sa dostať ani na wc-ko, sú tam rady na sprchy, pláž je plná, no nič moc veru, hlavne keď chcete deň stráviť v kempe. Ešte šťastie, že sme takmer každý deň vypadli niekam preč a vrátili sa až večer 🙂 .

 

A dostávam sa k pointe, že sme nezastihli žiadneho officera, tak sme stan jednoducho spakovali, lebo sa blížili poriadne mračná. Doposiaľ sme si nepochodili okolie nášho kempu, tak sme počkali, kým  sa turisti odpracú preč, a nabehli sme to preskúmať.

DSC_0941DSC_0943DSC_0944DSC_0961

Bolo to nad naše očakávania. Skaly a celý reliéf bol vytvorený sopečnou činnosťou, pomedzi to vyliezali zelené rastliny, ktoré boli také zelené, že na fotkách to vyzeralo, ako keby ich niekto poriadne presaturoval 😀 .

DSC_0990DSC_0992DSC_1011DSC_1015DSC_1017DSC_1018

Videla som ako rastú ozajstné ananásy na ozajstných stromoch, z čoho som mala veľkú radosť 🙂 .

Webp.net-gifmakerDSC_0045DSC_0029DSC_0062DSC_0040DSC_0006DSC_0034DSC_0018

V pozadí už bolo vidno, že sa na nás blíži poriadna tropická sprcha. Maťo samozrejme musel ísť pofotiť ešte opačnú stranu zátoky. Samozrejme, že nás to chytilo presne vtedy. Do 3 sekúnd sme boli kompletne premočení. No nič, zobrali sme si sprcháč, šampón a išli sa osprchovať do tej vonkajšej sprchy, keďže iná tam nebola, bolo to 50:50 dážď vs. sprcha.

 

Zaliezli sme o 6 večer do auta a do 10 minút bola opäť kompletná tma. Sklopili sme sedačky ( skôr sme ich dali do jemného uhla, keďže mini autíčko ma obmedzené sklápanie ). Dážď neutíchal, skôr silnel.

 

Chvíľku na to začalo jazdiť autíčko, ktoré kontrolovalo povolenia na kempovanie, tak sme oznámili, že spíme v aute, či je to ok. Že im je to jedno, ale môže prísť nejaký strážnik parku a môže nás vyhodiť alebo nám dať pokutu a potom nás vyhodiť. Nechápali sme tej logike, aj napriek tomu, že sme mali normálne zaplatenú noc, a to auto by tam stálo aj tak. Museli sme to risknúť, za čo sme boli nakoniec aj radi, lebo tá noc bola zatiaľ upršaná najviac zo všetkých.

 

Neviem si predstaviť ako by sme za tmy a dažďa pakovali úplne premočený stan. Maťo zalomil už o pol 8 večer, kým ja som písala zameškané poznámky na blog z predošlých dní. Nejakým zázrakom sme zaspali, no každú chvíľu sme boli hore kvôli vetru, búchaniu dažďa a odumretým odkrveným končatinám.

 

3:50 ráno Maťo štartuje auto, že nemá na to nervy a že vyrážame do mesta. Tak opäť ranná cesta prázdnou Road to Hana. Prázdna, až na zopár popadaných konárov po ceste, ktoré mali veľkosť menších stromov.

 

Zastavili sme sa až pri Ho ´okipa Beach okolo 5:50, kde si už asi 10 surferov voskovalo surfy a chystalo sa nabehnúť do parádnych vĺn, ktoré už brázdilo zopár surferov. Začínalo svitať a bolo to niečo úžasné, čo musíme zažiť aj my. Maťo už vraj kupuje surf najbližšie 😀 , aby sme potom neboli odkázaní na požičovne, ktoré sú nikdy neni tam, kde ich práve potrebujete.

DSC_0072

DSC_0097DSC_0100DSC_0107

Ďalej sme zaparkovali až na The Cove Beach Park, kde začínali vlny, požičovňa bola otvorená a nám konečne nič nebránilo v surfovaní. Celí šťastní sme surfovali celé doobedie. Našťastie sme mali z požičovne aj topánky do vody, na dne bolo dosť skál rôznych veľkostí, a občas sme zle zoskočili alebo zakopli, tak sa to relatívne dalo zvládať.

IMG_9354DSC_0295DSC_0293

Až poobede som vybehla pre foťák pofotiť Maťa ( jediná škoda bola, že vlny už značne utíchli, no dovtedy nás to ani nenapadlo, užívali sme si jazdeníčko ). Fotím ho, a pri ňom si plávajú korytnačky. Tak sa s nimi trošku vyšantil 😀 .

DSC_0125

DSC_0196DSC_0226DSC_0230

Išla som zapózovať na surfe samozrejme aj ja, pri mne jedna z korytnačiek vystrčila rovno celú hlavu a normálne ma sledovala 😀 . A ja som skoro odpadla. Bolo to niečo uuužasnééé 🙂 .

DSC_0246DSC_0248DSC_0252DSC_0254DSC_0256

Čakalo nás už iba pobalenie všetkých vecí z auta do batôžkov, vrátiť auťák do Adventage-u ( môžeme iba odporučiť, rýchle vybavenie pri požičiavaní, aj pri vrátení – iba naštartujú, či štartuje a hotovo, ste vybavení ).

 

Na letisku dlhočizný rad na vytlačenie boarding passu, lebo tam pre Air Canadu nemali na to tie mašinky. Na check in-e to brali naozaj vážne, takmer každú batožinu dávali bokom, kde ju jeden zo zamestnancov musel celú vyhádzať a popozerať potenciálne nebezpečné predmety. Môj batoh, ktorý bol zvnútra vo forme Tetrisu, som mohla nanovo celý baliť. Takže výborne. Na letisku opäť žiadna free wifi, to bol riadny havajský mínus. Už nás čakal iba 5,5 hodinový let a Vancouver s časovým posunom +3 hodky.

IMG_9363

V ďalšom príspevku sa Maťo-ekonóm povenuje celkovým nákladom na celý náš Havajský pobyt 😉, takže, buďte v strehu 😊.

 

L

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s