Welcome to the jungle

Vstávame so stŕpnutými a opuchnutými nohami o 5:40. Štartujeme smer letisko. Prvýkrát je úplne bezoblačný deň, tak sme trošku smutní kvôli Haiku stairs. Pri McDonalde balíme posledné veci do batôžkov, ktoré prežili snáď najväčší test ich vnútorného objemu. Okrem vecí, ktoré sme si priniesli, sme tam totiž nabalili deku, dva veľké uteráky, matrac queen size  zo stanu a samozrejme nejaké suveníriky. Doteraz nechápeme, ako sa nám to podarilo.

IMG_8109IMG_8101

Autíčko sme vrátili a išli na check in. Ten bol v pohode, Maťa osahávali trošku viac ako mňa, ale inak ok. Na letisku nebola wifi, čo bol dobrý mínus, ale našťastie nám to rýchlo ubehlo a 10:04 sme sa odlepili od zeme smerom k ostrovu Maui. O10:45 sme už vysadali z lietadla a ako prvá nás obliala horúčava ešte väčšia ako na Oahu. Je to taký ten typ tepla, že by ste sa najradšej vyzliekli z kože, nemôžete poriadne dýchať a všetko sa na vás lepí. Proste humáč.

IMG_8107

Našli sme zastávku na shuttle bus našej spoločnosti cez ktorú sme si požičiavali auto (Adventage),  rovnako ako na Oahu. Dostali sme krásne, snáď aj ekonomické VW New Beetle na ktorom sa dala dať dole strecha :). Zhrabneme kľúčiky, tentokrát nám to prešlo cez kreditku, tak sme mali aspoň nejaké základné poistenie, lebo na predošlom sme boli úplne bez poistenia, a mohli sme sa každé ráno akurát tak pomodliť. Našťastie sa nič nestalo a všetko bolo dobre :).

 

Nasledoval nákup jedla vo Walmarte, pripojenie na wifi a dať vediet svetu, že budeme pár dní nezvestní a bez signálu. Vyrážame. Mestečká za letiskom sa nám pozdávali, veľa foodtruckov, rovnako ako na Oahu (dodávky s okienkami, kde väčšinou domáci predávajú jedlo, tropické ovocie, limonády, prípadne suveníry a podobne).

 

Už nasledovala iba takzvaná Road to Hana, o ktorej sme už čo-to počuli, a aj sme sa na ňu tešili. To sme ešte nevedeli, čo nás čaká. Vojdete do džungle. Hotovej tropickej džungle s bambusmi, lianami a čakáte už iba na Tarzana, kedy vám začne skákať po aute.

DSC_0230DSC_0233IMG_8142

Cesta bola tak uzučká, že sa na ňu vošli ledva dve menšie autíčka (Jeepy, ktorých tu je snáď najviac, maju občas veľké problémy, aby prešli pri sebe keď sa míňali), často sú tu značky o prednosti v jazde, pretože cesta je prejazdná iba v jednom pruhu, takže treba často čakať, kým autá prejdú. A zákruty, jedna za druhou. Bez srandy. Ak nemáte radi húsenkove dráhy, alebo vám býva počas jazdy zle, asi to ani neriskujte, lebo vás čaká vyše 2-hodinová cesta serpentínkami (80 km), aké sme ešte nevideli a nezažili.

Ale prostredie úžasné, úplná divočina, všade zeleň. Popri ceste vodopády, zrázy a výhľady priamo na oceán. Mali sme pár zastávok, jednou z nich bola aj menšia “prechádzka” k vodopádu Na´ili´ili-haele cez bambusovy les. Mysleli sme si, že už nenájdeme cestu naspäť :D. Našťastie to nebolo také zložité ako sa zdalo, pretože tam bolo množstvo vyšlapaných chodníčkov.

DSC_0206IMG_8125IMG_8137DSC_0225DSC_0226DSC_0223DSC_0221

Dohrýzli nás húfy komárov a mušiek, videli sme vodopád, a šup ho naspäť k autu a rýchlo do kempu.

 

Náš VW Tesla vo full výbave 😀 😀 😀

IMG_8149DSC_0232DSC_0235

O rýchlosti sa tu nedá moc hovoriť, pretože sa dá ísť tak max. 20 mil/h, cca 35 km/h, a to nie pre to, že dodržujete poctivo predpisy, ale pre to, že sa to inak nedá. Stúpala nie len nadmorska výška, ale aj Maťova nervozita z tejto cesty. Musel byť nonstop sústredený a kemp sme mali v nedohľadne.

 

Cestou sme míňali zopár stánkov, ktoré ponúkali lokálne banány priamo v trsoch, ananásy, kokosy, avokáda, ktoré boli veľké skoro ako moja hlava. Už sme sa nevedeli dočkať, kedy dorazíme do kempu. Našťastie už nebol tak ďaleko.

 

Kemp Waianapanapa bol krásny, udržiavaný, mäkká trávička, boli tam spoty na grilovanie a nádherné skalnaté zrázy. Bolo to hneď pri čiernej pláži s jaskyňami. Rozložili sme stan za pár sekúnd (teda skôr Maťo) :D, medzitým nás doštípali ďalšie mušky a komáre a išli sme si konečne zmočiť nôžky k vode.

IMG_8151

Dospeli sme k záveru, že na Oahu je to výborné na taku ozajstnú letnú dovolenku s kúpačkou, občasným výletíkom, surfovaním a podobne. Maui je skôr niečo pre ľudí, čo chcú zažiť veľké dobrodružstvo, divočinu a snáď 100 percentnú vlhkosť vzduchu. Treba sa tiež vyzbrojiť poriadnym repeletnom! 😉

 

Išli sme prebrať plán na ďalší deň, ktorý hneď aj stroskotal po tom, čo sme si uvedomili, že Road to Hana bude našou pravdepodobne každodennou záležitosťou. Všeobecne všetky cesty na Maui sú veľmi kľukaté. Maťo v zápale emócií prišiel na to, že to musel navrhnút a postaviť nejaký šialený domorodec-psychopat. Ja s ním môžem iba súhlasiť 😀 .

 

Premýšľali sme aj nad zmenou kempu, ale tento sme už mali vyplatený na 5 nocí a zdalo sa mi, že už nič nebolo voľné v tom termíne, keď sme to bookovali ešte v júli, preto sme museli zvoliť práve tento. Hneď po tom, ako ma atakoval asi 10 centimetrový tropický hmyzo-chrobák v umyvárke, sme sa zhodli, že ráno vstávame pred 5 a ideme konečne surfovať ( snáď ) na opačnú stranu ostrova. Nafukovačku sme tentokrát nefúkali, že uvidíme, aké to bude bez nej, resp. rozložili sme ju v stane, ale nenafúknutú ( nechcelo sa nám ) 😀 .

 

L

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s