Búrka, skoro úpal a turistika v žabkách

Ako inak.. Matej ma opäť vyduril zo stanu ešte za tmy, vraj aby sme to všetko postíhali ( denno-denne sme mali tak nabitý program, že som nemala čas ani pomyslieť na nakupovanie nejakých suvenírkov alebo nakupovanie ako také – to bol jeho tajný plán ). V noci nám náš príbytok zas a znova vybičovala poriadne silná búrka, no náš staník to zvládol na výbornú 😉 .

Vyhnaná z pohodlia queen size matracu som zo zeme zbierala všetky uteráky, plavky a tričká, z ktorých po nočnej búrke tiekli cícerky vody. To sa nám to ale začína deň! O pol 7 sadáme pripravení do auta a vyrážame. Žiaľ, iba po závoru v kempe, ktorá bola do 7:00 zamknutá. Čo nám zostáva, ako čakať. Takéto plytvanie nášho vzácneho dovolenkového času, navyše pri pomyslení, že sme vstávali o 5:30 úplne zbytočne, nás ide poraziť.

IMG_7651IMG_7641

 

Nasledovala cesta na kávu, do potravín, kde sme objavili havajské raňajkové „špeciály“, z čoho sme sa veľmi tešili. Maťo mal vajko, ryžu a nejakú klobásku, ja som mala „suši“ – rozumej ryža s rezňom v morskej riase, aby to vyzeralo ako sushi 😀 ale chutilo to celkom fajn 😀 .

IMG_7627

 

Dnes sme mali v pláne navštíviť jednu z vraj najkrajších pláží na Oahu – pláž Kailua. A veru nesklamala, vyzerala presne ako z katalógu na luxusnú dovolenku. Voda bola modro-modrá a pláž bielo-biela. Až gýčovo krásne 😀 .

DSC_0493DSC_049723498328_1541591309292548_6389298838221357056_nDSC_0485DSC_0528DSC_0536

 

Bolo tam síce trošku viac turistov, ako sme boli my zvyknutí, no vlnky boli mierne, aj vstup do vody bol postupný, tak sme sa trošku mohli vyšantiť. Ja som síce stále jedným okom sledovala, či neuvidím nejakého žraloka, z ktorých som mala najväčšsie obavy, no našťastie sa tak nestalo 🙂 .

DSC_0544DSC_0548

 

Ďalej nasledovala Waimanalo Beach, odkiaľ bol výhľad na ostrovček, ktorý pripomínal klobúk. Išla som si to tam pofotiť a preskúmať, kým ma Maťo natajňáša pofotil a robil si zo mňa srandičky, že tam vyzerám ako stratená 😀 .

DSC_0576DSC_0584IMG_7706

DSC_0598DSC_0608DSC_0611

Začínala som byť už trošku unavená (znudená), tak som bola rada, že nás čaká konečne trošku zmena, a väčšinu pláží sme už pobehali. V pláne sme mali jeden zo známych surf-spotov na Makapu´u Beach, ktorá bola konečne trošku iná, ako tie predošlé. Bola to akoby zátoka ukrytá v čiernych sopečných skalách. Poobzerali sme to iba z diaľky, pretože sme sa tam chceli zastaviť až inokedy.

DSC_0632DSC_0637DSC_0646

 

Čakal nás výstup k majáku Makapu´u Lighthouse Point. Za iných okolností by to bola parádna prechádzka, no vo vyše 40 stupňoch ísť okolo obeda asi hodinku  na priamom slnku do kopca po rozpálenom asfalte, to bolo trápenie. Trápenie číslo dva bolo prinútiť Maťa nechať sa natrieť, aby sa nespálil (ach, tí chlapi). S kondičkou asi nie sme na tom až tak zle, pretože väčšinu turistov sme hravo obehli.

DSC_0669IMG_7722DSC_0677DSC_0684DSC_0705

 

Čím sme stúpali vyššie, tým krajšie výhľady sa nám naskytovali. Cestou sme videli aj Tide Pools, kam sme síce uvažovali, že by sme aj išli, no v tejto horúčave to znamenalo zostup po skalách strmo dole a potom samozrejme aj hore, tak sme to radšej nechali tak 😀 .

DSC_0721DSC_0715DSC_0718DSC_0730

 

Ako sme sa blížili k majáku, slniečko sa skrylo za poriadny búrkový mrak, ktorý sme mali priamo pred sebou a videli sme tú búrkovú smršť, ako sa k nám pomerne rýchlo blíži, a ktorej sme nemali šancu uniknúť. Celé to trvalo asi 10 minút, no za ten čas sme mali premočené absolútne všetko.

 

IMG_7758IMG_7788DSC_0748

DSC_0779DSC_0755DSC_0760IMG_7798

Keď vyšlo slnko, za 5 minút sme boli opäť suchí 🙂 . Šťastní a osviežení sme boli za chvíľku dole pri aute.

Mali sme viacero plánov, kam ísť, no slniečko nás tak vyčerpalo, že by sme išli najradšej už aj domov. No nedalo nám to, takto premrhať deň. Zhodli sme sa, že pôjdeme na Koko Crater Railway Trail. Na nete sme našli, že výstup trvá tak 15-45 minút, v závislosti od kondičky. Na obrázkoch boli niečo ako schody, výborne, nemáme tu ani tenisky, to zvládneme aj v žabkách.

Zaparkovali sme auto, Maťo to stále hodnotil ako „v pohode“, kým ja som si to pomaly rozmyslela, a nezdalo sa mi to ako najlepší nápad. Hlavne keď som videla všetky tie turistické členkové topánky, prípadne tenisky, na nohách odchádzajúcich ľudí. Prvé „schody“  boli v podstate na rovinke, no postupne sa z toho stal strmák, kde niektoré „schody“ občas chýbali, nebolo tam žiadne zábradlie, ktorého by sa dalo pridŕžať. V tých našich žabkách to miestami už nebola sranda, ale skôr boj o život. Obdržali sme aj zopár komentárov za statočnosť a odvahu 😀 .

DSC_0796DSC_0916DSC_0799DSC_0810DSC_0808IMG_7825

 

Slnko pražilo a Maťo začínal mať úpal. Boli sme zhruba v polovici, cesta hore bola ešte dlhá a oveľa strmšia, za seba som sa bála aj pozrieť.  Pomedzi horúce lúče slnka ma zalieval studený pot, že ak to nejak dokážeme, a dostaneme sa až hore, naozaj netuším, ako to zídeme dolu. Asi po štyroch. Naveľa-naveľa, na pokraji síl a s Maťovým úpalom, sme sa dostali až hore.

DSC_0812DSC_0823DSC_0827IMG_7856

 

Tam to všetko do seba zapadlo po tom, ako som uvidela starý polohrdzavý vozík, pre ktorý boli tie nie schody, ale koľajnice, určené. Takže žiadne schody, ale Railway Lulu, Railway!!!

DSC_0833DSC_0846DSC_0841

 

Už zdola to vyzeralo hrôzostrašne, no keď sme vystúpili až hore, a videli sme, aká strmá cesta dole nás čaká, opäť som zacítila nevoľnosť 😀 . Hlavne moje žabky, na ktoré konečne prišlo, a práve táto cesta sa im stala osudná.

DSC_0851DSC_0864DSC_0888DSC_0895

 

Ale.. výhľad zhora v kombinácii s pocitom víťazstva, že sme to dokázali, bol úžasný.  Oahu sme mali ako na dlani. Popozerali sme to zo všetkých strán a uhlov, odkladali sme zostup dolu ako sa len dalo, no čas nás tlačil, a museli sme sa vydať na cestu späť. Veeeľmi pomaly, koľajničku po koľajničke, a v mojom prípade niekedy naozaj aj po štyroch. Prežili sme to. So špinavými nohami, roztrhanými žabkami, spálenými časťami tela a úpalom.

DSC_0913DSC_0915

 

Dole sme vypili asi hektoliter vody a prehodnotili návštevu toľkokrát zvažovaných a preberaných nezákonných Haiku Stairs (Stairs to Heaven), že asi to nebude až taký dobrý nápad. Šťastní a spokojní, že sme to dnes dali a hlavne-prežili, sme sa vrátili do kempu.

Nakoniec zaslúžená večera 😀 😀 😀

IMG_7861

 

Viac foto a aj nejaké videjká tu https://www.instagram.com/lumadventures/ 😉 alebo na našom Facebooku.

 

L

2 myšlienky na “Búrka, skoro úpal a turistika v žabkách

  1. Wau jste fakt hustí moc vám oběma fandím. 👍 Úžasné fotky a celé co podnikáte je naprosto úžasné pro mě pro člověka který se nikam moc nehrne. Pokoukat a počist si vaše zážitky je pecka díky moc vám oběma. A těším se na další 😄😘

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s