Ako sa Lulu dostala do Honolulu

S myšlienkou, že sa pôjdeme pozrieť na Havaj sme sa zahrávali už pred tým, ako sme išli do Kanady, ale nemali sme veľké nádeje, že by sa nám to mohlo podariť 😃 . A predsa, keď sme našetrili nejaké peniaze vo Vane, začal som sa pozerať po letenkách, ubytku atď. Lulu bola stále proti ( stálo by nás to pravdepodobne posledné prachy ) , ale nakoniec som ju prehovoril, moje argumenty typu, že to je naša jediná šanca, kým sme ešte vo Vancouveri, že sa potom sťahujeme niekam do hôr, no asi jednoznačne vyhrala tá, že zo Slovenska by sme sa tam nikdy nepozreli, a ak aj, tak by sme pri slovenských platoch šetrili na také niečo asi 5 rokov. Neohovoriac o tom, že ak si to porovnám s tým, koľko sme dali za letenky odtiaľto, tak to bola asi tretinová cena. Ale vyúčtovanie nechajme na koniec 😃 .

IMG_7279

Rozlúčili sme sa teda s naším domácim, pobalili sme veci do auta ( nechápal som koľko somarín sme stihli za pol roka nahonobiť, na to že som šiel do Kanady s jedným kufrom a batohom, toho bolo zrazu straaašne veľa ), a vyrazli sme smer North Vancouver, k našim českým kamošom ( ešte raz vďaka 😉 ) , kde sme veci zase zložili. Nechceli sme ich nechávať dva týždne v aute, náhodou by nám ho niekto vybrakoval, a boli by sme s holými zadkami 😃 . Rozlúčili sme sa, a šup zase do auta o kúsok severnejšie k Luckinej šefke, kde sme zas mali dohodnutý parking spot, kým budeme preč. Aspoň nám na auto dohliadla a bolo to lepšie ako parkovať pri Walmarte.

 

Let sme mali asi 6:30 ráno a gate zatvárali cca pol hodku predtým, tak sme sa rozhodli stráviť noc na letisku.

IMG_0375IMG_0225

Skúste hádať ako to zasa dopadlo…Lulu prespala skoro celú noc 😃 a Matej pripravoval plán cesty. Spal som asi 40 minút, ale nevadí. Konečne sme nasadli do lietadla, bohužial ešte iba smer prestupná stanica Salt Lake City – Utah.

IMG_7272IMG_7270IMG_0210IMG_7283

Let trval asi 4,5 hodiny, na počudovanie to celkom ušlo, a už aj sme vystupovali. Letiskové kontroly pri vstupe do USA bola kapitola sama o sebe, milión prehliadok, skenovanie pasov na ESTU, fotenie, odoberanie odtlačkov prstov, krátky rozhovor kam vlastne ideme a za akým účelom atď., ale nakoniec nás pustili bez väčších problémov ďalej.

 

Nejaké fotky z lietadla 🙂

DSC_0074DSC_0075DSC_0077IMG_7358IMG_7319IMG_7311IMG_7347

 

Doma nikto netušil, že niekam ideme, tak sme sa rozhodli, že dáme o sebe vedieť. Objasnili sme situáciu a čakali cca 2 hodiny na ďalší let.  Naštastie aj v economy triede sme mali k dospozícií telku, len škoda, že na mojom mieste bol v aux konektore na sluchádlá zalomený jack. Tak som celý čas pozeral do Luckinho s vykrúteným krkom a jedným slúchadlom v ucho. Shame on you Delta Airlines 😃 .  Čo už, pozereli sme dva filmy, teda ja 😃 Lulu zasa zahájila spánok, nechápem ako to dokáže zaspať všade, ja som bol hore snáď celý let.

 

Po asi 8,5 hodine sme okolo 2:00 PM konečne prístáli v cieľovej destinácií Daniel K. Inouye International Airport na Havajskom ostrove Oahu. Na batožinu sme naštastie čakať nemuseli, cestovali sme totiž iba s batohom a tzv. personal item, v mojom prípade foťák a v prípade Lulu, stan 😃 😃 😃 ktorý sme kúpili večer pred cestou v Canadian Tire asi za 40 CAD.

IMG_0366

V momente ako sme prekročili prah dverí letiskovej haly, obarilo nás neskutočné teplo ( na sebe sme mali všetky väčšie veci, ktoré sme nevpratali do batôžkov, ako rifle, dlhé košele atď 😃 ), aktuálne vtedy tam bolo tuším 37 C. Šli sme tada dopotení do autopožičovne, rezerváciu sme mali v Advantage Rent a Car 😃 btw. dobrý názov 😃 mali pre nás asi najvhodnejšie (teda najlacnejšie 😃 ) podmienky požičania a možnosť platiť debetkou, tak sme zvolili túto možnosť. Tu nás oblial pot dvojnásobne, keď nám teta za prepážkou ponúkla možnost poistenia, samozrejeme nejaké Gold Insurace 😃 ktoré stálo asi 45 CAD na deň. Hm, vystrašený  som hneď vytiahol tromfy ako, že moja kreditka už má poistenie pri platbe a tak. Nakoniec sme poistenie nemali žiadne, pretože som neplatil kreditkou ale debetkou. Kreditku mi nechcelo zobrať, pretože úžasná CIBC nám dala kreditné karty s limitom 500 CAD a pri požíčaní auta bolo potrebné zaplatiť depozit cca 300 CAD. Tak som to zaplatil debetkou, teta sa naštastie viac nepýtala a už sme aj sedeli v novom Nissane Sentra 2017 bez poistenia ( 😃 fingers crossed 😃 aby sme nemali nejakú tú kolíziu ) smer Honolulu Walmart. Porebovali sme nakúpiť nejaké jedlo ( väčsinou konzervy 😃 ) a nafukovaciu posteľ do stanu, mali sme pred sebou dvojtýždňový pobyt v stane, tak sme chceli mať aspoň malý kúsok pohodlia.

IMG_7366IMG_0312

Rýchlo sme nakúpili a vyrazili na cestu do kempu, ktorý bol cca 70 km od Honolulu. Boli sme už celkom unavení, ale aj tak sme nechápali kde sme, všetko vyzeralo ako z nejakého filmu. Hory obkolesené dažďovými lesmi, najzelenšia zelená akú sme videli atď. Po asi hodine cesty sme dorazili do kempu. Bohužial nie správenho 😃 . Bol označený skoro rovnakým názvom ako kemp, ktorý sme mali booknutý. V celom kempe bol iba jeden Američan, ktorý mal rovnaký problém ako my a skupinka domáich obyvateľov, ktorí vyzerali ako keby ich práve pustili z väzenia a každý mal cca 120 kíl. Nakoniec sme sa odhodlali ísť sa opýtať, kde to vlastne sme, a či nevedia, kam máme ísť. Boli celkom v pohode a dozvedeli sme sa, že sme v štátnom kempe a máme isť zopár km ďalej po hlavnej ceste, kde by mal byť náš kemp. Zasa teda nasadáme do auta a ideme v tesnom závese za týpkom z Utahu smerom ku kempu.

 

Google maps nás síce zradili ale Malaekahana Beach Campground sme nakoniec našli. Prišli sme po check in-e, ale mali sme vopred dohodnutý neskorší príchod, tak nás v krabičke na recepcii čakal camping permit. Šup postaviť stan, kým nebude tma, a konečne ísť spať, nech sme aspoň trochu fresh na ďalší deň.

IMG_9251

Stan bol postavený za chvíľku bez problémov, no horšie to bolo s nafukovacou posteľou. Už sa zotmelo a nemali sme šlapátko na nafukovanie, tak sme to museli nafúknuť ústami. Skoro som asi šesťkrát odpadol 😃 ale keď mi Lulu pomohla, dali sme to. Konečne sme boli pripravení zaľahnúť, mimochodom, zotmievalo sa tam okolo 6:30 PM. Uložili sme sa teda do ňášho nového obydlia, nastavili skorý budík a za pár minút sme boli kompletne KO v ríši snov…

 

Po ceste sme videli aj San Francisco, škoda, že iba z lietadla.

DSC_0094 zoom

 

Viac foto a aj nejaké videjká tu https://www.instagram.com/lumadventures/ 😉 .

 

M

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s