Čo nás (serie) hnevá na Vancouveri alebo Ako to v skutočnosti je a nikto vám to nepovie

Ahojte 🙂  ako sa dá porozumieť už z nadpisu, dnešný príspevok sa bude niesť  v takzvanom mierne „hejterskom“ duchu. Nejaký ten piatok sme tu už pobudli, čo má za následok isté závery. Samozrejme, že sa snažíme prostredníctvom príspevkov šíriť hlavne dobrú náladu, no nie vždy je to tu prechádzka ružovou záhradou. Takže pekne po poriadku, zhrnula som to do pár stručných a snáď aj výstižných bodov.

 

  • Záchody

Dennodenná záležitosť, poviete si, čo môže byť také strašné na záchodoch. Ale – je tu veľmi rozšírený istý týp toaliet, kedy voda siaha pomaly až k vrchu misy (ako keby sa u nás upchal). Veľmi nepríjemná záležitosť. Navyše voda neodteká klasickým spláchnutím, ale akýmsi, nazvime to, vcucnutím 😀 .  V súvislosti s tým treba spomenúť aj to, že keď idete niekam na verejné záchodky, škáry z oboch strán dverí majú tak 1,5 centimetra, takže vám tam všetci vidia 😀 . Súkromie nula bodov.

IMG_3327IMG_3929

 

  • Sprcha

Opäť raz kanadská „vychytávka“, mnoho domov/bytov tu nepozná sprchovaciu hlavicu na hadici, iba akúsi hlavičku trčiacu zo steny. Takže baby s dlhými vlasmi, želám pevé nervy! Umyť si iba hlavu bez potopy v kúpelni tu neprichádza do úvahy.

IMG_6900IMG_6899

 

  • Kľučky a zámky

Kapitola sama o sebe, opäť sa to nevyskytuje všade, ale takmer všade (novšie domy sú už neni také zaostalé a určite sa inšpirovali Európou, hah :D). Kľučky v tvare gule, ktorou musíte točiť. Takže žiadne také, že nesiem si na tanieri chlebík, pod pazuškou mám fľašu s vodou a v druhej ruke držím kávu, a použitím lakťa si viem otvoriť dvere do izbičky. Nie, nie. Pekne položiť, až potom otvoriť dvere použitím celej ruky. To ani nehovorím, aké je to obtiažne, keď máte navyše nakrémované ruky 😀 haha.

Zámky sa tu našťastie otvárajú obyčajnými kľúčami, ale! pekne musíte dať kľúč dole hlavou a následne smerom k jazýčku odomykať 😀 kto toto vymyslel 😀 .

 

  • Práčka vs. sušička

Jedno horšie ako druhé. Neviem sa rozhodnúť, čomu patrí prvenstvo v najhoršom spotrebiči Kanady. To, že to nie je úplná bežná vec v každej domácnosti, a musíte chodiť do spoločných priestorov, zaplatiť za pranie 2 doláre, za sušenie 2 doláre, to by sa ešte dalo vydržať. Ale! máte na výber z programov: studený, teplý, horúci a delikátny. Rovnaké „spektrum“ ponúka aj sušička. Vypraté máte za pol hoďky, kvalitatívne by som to oprala lepšie ja v umývadle vlastnými rukami. Presne tými rukami, ktoré spínam, aby tam opäť niekto nezabudol vyložiť papierovú vreckovu, a my sme nemali tmavé veci v galaxy štýle. Prekladám do sušičky a premýšľam, ktoré z Matejových triček mi pribudne do šatníka, keď sa zrazí, či z ktorého trička budem mať ešte väčší žvachel ako naposledy. Šnúry na prádlo som tu ešte snáď ani nevidela. Sušič, ako ho poznáme u nás, iba veeeľmi zriedka. Takže toľko k týmto spotrebičom. Avšak, aby som nepísala úplne blbosti, musím podotknúť, že tieto problémy sú problémami bežných ľudí, ktorí nebývajú v penthouseoch či nových domčekoch a bytoch. Jasné, že tu existujú aj super hyper moderné práčky a sušičky ( opäť okukané z Európy určite 😀 ), ktoré majú aj viac ako 4 programy, ale takto je to tu momentálne najrozšírenejšie si myslím.

 

  • Banky a telefónni operátori

Kreditky, všade samé kreditky, úplne bežná vec. Keď platíte inak ako kreditkou, tak sa na vás pozerajú snáď ako na niekoho z inej planéty. No kým vám vôbec odpíšu tú sumu z účtu, pár dní to potrvá, taktiež si počkáte keď kreditku doplácate. Výplaty máte formou šeku, žiadne pohodlné prijímanie dolárikov na účet a pípanie zostatkov na účte v teple domova. Pekne šup šup do radu v banke si to dať pripísať. Keď máte šťastie, nenatrafíte na „ prehnane aktívnu “ pracovníčku, čo vás ako imigranta nechá v takzvanom „ holde “ čakať niekoľko dní, kým sa vám celá výplata pripíše na účet, a budete ňou môcť v plnej miere disponovať.

Volania a SMSky tu dostanete za pár šupov, no problém nastáva vo chvíli, keď chcete mať mobilný internet v telefóne. Na tom tu ryžujú. Nie len pre to, že fejzbuky, instagramy a snepčety, ale aj navigácia ma už párkrát zachránila pred úplným stratením sa z tohto sveta. Za pár MB dát si tu krásne priplatíte. My sme už stihli medzičasom zmeniť operátora. Treba sa pripraviť na rôzne aktivačné poplatky a podobné záležitosti. Len pre ilustráciu – volania a sms v Kanade neobmedzene, 500 MB za 47 dolárov vrátane taxe. Volať som mohla tak Maťovi. A on mne :D. Aby som nezabudla, na pobočke nevybavíte v prípade problémov takmer nič, všetko musíte riešiť telefonicky. Takže, angličtina moja, tras sa! 😀

Navyše, to ako sa tu striedajú telefónne čísla, neznamená, že to číslo zanikne. Nie, oni ho jednoducho za nejaký čas dajú niekomu inému. Je to bežná záležitosť, že vám niekto volá, kľudne aj z druhej strany Kanady, a pýta si k telefónu Keren alebo koho 😀 . Proste, to nevymyslíš, to je Kanada.

 

  • Verejná doprava a doprava ako taká

Jednoducho hrôza. Katastrofa. Autobusy, práve keď ich najviac potrebujete, neprídu. Alebo prídu po pol hodine čakanie hneď dva tie isté po sebe, alebo príde s nápisom „Sorry bus is full“. Skytrainy ráno a poobede pripomínajú metro v Číne. O cenách ani nehovorím, tie sú čerešničkou, napríklad dvojzónový mesačný lístok vás vyjde na krásnych 126 dolárov 🙂 .

Vlastniť auto vo Vancouveri je síce paráda, ale tak maximálne keď chcete vybehnúť niekam na výlet. Po meste si pripravte pevné nervy na hodinové zápchy, hlasnú trúbu a gestá rôzneho typu. (Poistka na auto tak od 150 – 300 dolárov mesačne ;)) .

11075043IMG_3041

( Zdroj: Google )

 

  • Alkohol na verejnosti

Koľko z nás si obľubuje niekde v parku či na pláži vybrať pivko z batôžku, započuť to typické zasyčanie a len tak oddychovať a kochať sa prírodou. Tu je za to z vás kriminálnik. Hoci to máte v obale, papierovej taške, hrnčeku, môže k vám prísť hliadka,a v tom lepšom prípade o to všetko prísť. Musí to tu byť všetko maximálne tajné a nenápadné. No na terase reštiky, baru, kaviarne, je to úplne v poriadku.  Príde mi to celé také smiešne, hlavne keď tu cítite marihuannu snáď viac ako obyčajné cigarety, feťáci si tu dávkujú svoje elixíry priamo na hlavnej ulici a podobne. Zato pivo a iný alkohol zakúpite iba vo vybraných obchodoch, takzvaných Liquer store – och, kde im nestačí iba jeden preukaz totožnosti, ale musíte sa preukázať hneď dvoma. Takže toľko k tejto problematike.

IMG_5409

 

  • Nočný život

Nazvime to večerný život. Tu zatvárajú puby, bary a diskotéky tak okolo 1 hodiny ráno. Hotovo. Vtedy, keď to u nás iba začína, tu to končí. Musíte asi prísť už na 8:00 PM, aby ste z toho večera vôbec niečo mali 😀 .

V súvislosti s tým mi nedá nespomenúť rozdiel medzi našimi a kanadskými hudobnými festivalmi. Kúpite si lístok za kopu dolars na 3 dňový festival. O 1 ráno všetko vypnú, vy idete domkov sa vyspať, a ráno párty začína znova 😀 . Proste to nevedia, nevedia ako sa to robí 😀 .

 

  • Káva

Kýble vodovej kávy. Za kvalitou sa chodí, za kvalitu sa platí.

 

  • Peking

Z Vancouveru sa stáva pomaly ale isto čínske mesto.  Bohatí Číňania skupujú nehnuteľnosti, stavajú bytovky, prúdia sem ich rodiny… Takú tú skutočnú Kanadu vo Vancouveri moc neočakávajte.

 

  • Oceán

Asi sa pýtate, či som sa nepomýlila a nezaradila to do zlej kategórie. Nie. Voda má okolo 15 stupňov.  S tým súvisí aj vlhkosť vzduchu, ktorej „ďakujem „ za to, že keď si vyžehlím vlasy, do hodiny ich mám v pôvodnom stave 😀 .

 

  • Fetky a iné indivíduá

Sú ich tu mraky. Všade a veľa, no snažia sa ich zgrupovať na ulici Hastings, kde je aj niečo ako záchytné centrum. Stačí tade prechádzať zavretí v aute. Aj tak sa radšej uistite, či máte zamknuté dvere. Nechcete to vidieť. Ulica ľudských trosiek, mladí, starí, muži, ženy…

Capture

 

  • Ponožky

Nekúpite tu 100% bavlnené ponožky. Nikde, a to som obehala takmer všetko. Všade iba samý polyester a spandex. Mňam.

 

  • Domy z „drevotriesky“ a monopol na koberce

Domy tu postavia snáď za 3 mesiace. Čo tam po tom, že vydrží iba pár rokov. Postavia si jednoducho druhý. Presne z takého istého materiálu, iba dvakrát väčší. Nevadí, že v bytovkách počujete ľudí z chodby, akoby ste ich mali priamo v obývačke. Alebo že vás opantá strach z toho, že pri väčšom tlaku na stenu sa ocitnete v susedovej obývačke pre zmenu vy.

IMG_6887IMG_6888

 

Dlho som sa čudovala, prečo majú všade koberce. Na schodoch, na chodbách, v panelákoch, v domoch, niekedy v bankách,  v každej izbe a najradšej by si nimi vytapetovali snáď aj steny. Časom som pochopila… tlmiče. Jediná chybička je, že majú takmer všade ten istý, úplne identickú farbu aj kvalitu. Jednoducho originálne.

IMG_6856

 

Toľko k zhrnutiu negatív. Väčšina z tých bodov slúžila skôr na pobavenie 🙂 . V žiadnom prípade nechceme nikoho odradiť, skôr naopak. A pripraviť ho na niektoré veci, ktoré nám začali časom trošku vadiť. Avšak nie je to nič, na čo by sa nedalo časom zvyknúť, resp. sa s tým naučiť žiť. Nasledujúci príspevok bude samozrejme venovaný veciam, ktoré na tomto meste milujeme 😉 .

 

L

Advertisement

2 myšlienky na “Čo nás (serie) hnevá na Vancouveri alebo Ako to v skutočnosti je a nikto vám to nepovie

  1. Skor by som povedala ze ti nikto nevysvetlil preco to tak je, lebo vacsina z tychto veci ma uplne normalne vysvetlenie. Len to svedci ze ste tu len par mesiacov a tieto zoznamy bo bolo lepsie robit tak po roku aspon..

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s