Mesiac jún sme začali oslavou Matejkových narodenín 🙂 oslava bola trošku improvizovaná, torta síce kupovaná, ale to sa dá snáď odpustiť, lebo na chuti jej to neubralo 🙂 .
Medzičasom sme sa boli opäť previezť Seabusom na opačnú stranu – do North Vancouveru. Vyšli sme na takú menšiu vyhliadkovú plošinku, odkiaľ bol parádny výhľad na Downtown.
Bol tam jeden starší pán, ktorý sa nám ponúkol, že nás pofotí, keď chceme. Veď prečo nie? Máme od neho na pamiatku jeho prst v každom zábere 😉 😀 .
Mne sa podarilo párkrát skončiť v práci skôr ako Maťovi, tak som samozrejme neodolala pár obchodom, v ktorých som nikdy predtým nebola. Proste šibnuté ženské maniere, čo si budeme klamať 😀 . A s chlapmi behať po takýchto obchodoch.. no, vieme, ako to býva 😀 . Najviac ma uchvátila Victoria´s Secret, kde som nevedela, kam sa skôr pozerať, nie to si ešte vybrať. V Downtowne majú dokonca dvojposchodovú, čo som zistila až neskôr… Navyše majú stále nejaké akcie, ktoré po čase obmieňajú, takže o dôvod viac niečo zakúpiť 😀 . Odchádzala som s dvoma taškami 😀 .
Plus som mala mať narodky, tak som sa musela nejak obdarovať 🙂 . Pri tej príležitosti som si vyžiadala konečne nejaký proteín, ktorý nám tu naozaj doteraz chýbal. Dostala som rovno dva kilové 😀 .
Okrem výletov po obchodoch a nákupných centrách, sme sa konečne vydali smer Horseshoe bay, konkrétne do Whytecliff Parku, kde je ostrovček na ktorý sa dá dostať iba počas odlivu po množstve skál, ktoré pripomínali dračie vajíčka.
Tentoraz sme išli s kamošmi, a nie ako osamelí pardáli :D, nie, že by nám to vadilo 🙂 , sem-tam sa nejdeme s Maťom pozabíjať 😀 . Trošku nám to pripomínalo Island, ale naozaj iba trošku. Vyšplhali sme sa hore, sedeli a nechápali, ako to môže byť všetko také krásne.
Sledovali sme hladinu a zazreli nášho už druhého tuleňa, čo sme videli, od kedy sme tu 🙂 .
Celí šťastní sme sa pobrali o zastávku ďalej – k majáku Lighthouse Park. Trošku sme sa museli prejsť po lesíku, kým sme ho našli.
Všade okolo boli obrovské skaly a oceán. Maják vyzeral ako z obrázku, jednoducho nádherný.
Zložili sme sa, trošku sme sa vyvalili na tie vyhriate skaly a užívali si to. Táto nádherná chvíľa pohody ale nemohla trvať večne, lebo ja som sa ponáhľala na poobednú šichtu.
Tak dni plynuli, práca-domov, domov-práca.. veď to poznáte…
Deň míňal deň, a zrazu ďalší víkend, kedy sme opäť nevedeli obsedieť doma, tak sme sa vydali pobehať blízke okolie, ktoré by sme mali radi zmapované čo možno najskôr, aby sme mohli potom pokračovať trošku ďalej 🙂 . Išli sme smerom k priehrade Cleveland Dam, odkiaľ bola vypúšťaná voda do hlbokej a nádhernej rokliny.
Priehrada bola naozaj obrovská, no škoda tej zamračenej oblohy, bolo nám trošku chladno, tak sme sa moc dlho nezdržali. A áno, trápili nás trošku aj hladné brušká, od chvíle, čo sme cítili a videli, ako tam pomerne veľa rodín prišlo na piknik s prenosnými grilmi a všade sa šírila ta neskutočná vôňa grilovaného mäska.
Mimochodom, grilovanie ako také, tu je niečo ako národný šport 😀 , nemôže chýbať záhrada, či terasa bez grilu, balkóny nie sú vôbec výnimkami. Samozrejme, povolené sú iba elektrické. Ale aj tak 😉 . U nás na SVK by väčšina „prajných“ susedov snáď v momente volala policajtov 😀 .
Tento fešák mi spríjemňuje takmer každú cestu autobusom 😉 😀 .
Nie je to síce dobre vidieť, ale je tam napísané: “I am the way Jesus of Nazareth.” Takéto reklamné bannery z nebies tu lietajú 😉 .
L
