Island deň tretí – prvá časť

Opäť sme toho moc nenaspali, včerajší deň nás dosť vyžmýkal, navyše budík na 5:00 po ponocovaní nie je veru najpríjemnejšia vec. Dolaďovali sme najakútnejšie detaily na spustenie tohto blogu, resp. na jeho propagáciu kamošom, známym a rodinke 🙂 a rovno im  chceme všetkým poďakovať za podporu a ohlasy (a želáme si svetový mier). Kúpili sme si Islandské pivko, ktoré bolo mimochodom celkom chutné,  kompletizovali články a fotky. Ani nevieme ako, zaspali sme. Rovnako ani nevieme ako, už bolo ráno.IMG_3467IMG_3465

Rýchla sprcha, opätovne sa snažiť pri zatváraní kufrov neroztrhať zips, kafe, raňajky budú cestou v aute. Úlohy sú jasne dané: Maťo šofér/plánovač; Lulu kŕmička/zabávačka. Po včerajšom neúspešnom kúpaní sa v horúcich prameňoch (boli sme už naozaj moc unavení a výstup k nim bol príliš ďaleko, navyše fúkal celý deň silný vietor plus dážď a nevedeli sme či to vôbec bude možné, sme to vzdali) a Maťkovej nešťastnej tváre z toho, že si nemôžeme „odškrtnúť“ ďalšiu vec zo zoznamu, našiel a vyzistil infošky o mieste (hotspot – voľne vyvierajúci prameň v prírode upravený na kúpanie + taká drevená prezliekarnička) Hrunalaug v blízkosti dediny Fludir, cca 40 km od Selfossu, kde sme mali ubytko. Ale..také jednoduché to zas nebolo. O konkrétnom mieste sme našli informácie (Maťo našiel), že majiteľ pozemku, na ktorom prameň vyvieral, dal to miesto zrovnať so zemou, kvôli vysokému počtu turistov. Lenže..túžba po vyškrtnutí zo zoznamu bola taká silná, že ďalším hľadaním sme sa dostali k recenzii spred mesiaca, ktorá to miesto ospevovala.

IMG_3472

Ide sa! Veď keď tam nič nebude, poberieme sa ďalej. Ako sme sa blížili, hlavná cesta sa zrazu zmenila na štrkovú napodobeninu cesty. Asi 10 kilometrov sme pomalým tempom išli podľa GPS súradníc, ktoré sme našli. Nikde nič, občas domček, stáda koní, zas nič, kostol, cintorín.. Ešte z mladších čias, keď som holdovala pozeraniu hororov, som si pamätala, že toto boli presne také miesta, na ktorých vraždili ľudí :D.. išli sme do neznáma, auťáčik dostával od kamienkov pekne zabrať. Na mieste určenia boli odparkované 2 ďalšie autá. Nevedeli sme, či sme správne, majiteľ pozmekov dal pravdepodobne odstrániť tabule, ktoré tam návštevníkov pred tým navádzali. Privítala nás ale iná, celkom zaujímavá tabuľa 😀 veď posúďte 😀

IMG_3505IMG_2994

Zobrali sme plavky, šľapky a uteráčik. Po cca 100 metroch sa nám odkrylo  zátišie zo skál s oparom z teplej vody a malinká chatrčka. Jednoducho niečo nádherné a kúzelné. V podstate ako celý Island J Toto celé, plus asi 4 ľudia.. :/ wrr (Maťo si samozrejme pofrflal, že keby vstávame ako on navrhoval – opäť o 4, že by tam nikoho nebolo 😀 ). Mali sme šťastie a pomaly sa začali zberať na odchod (ou jeeeeeah 😀 ). Prezliekli sme sa, trošku nás vytriaslo – teplota vonku bola okolo 14 stupňov, no konečne nepršalo a hlavne – nefúkalo! Vietor tu je pravdepodobne každodenná záležitosť (minimálne v tomto období). Šupito do teplej vody, ktorá bola úžasná, čistá, vôbec nesmrdela sírou a mala niečo okolo 35 stupňov (náš skromný odhad). Zotrvali sme asi pol hodinku, lebo sme museli pokračovať v ceste.

IMG_3495IMG_3487IMG_3042IMG_3003

Kone, kone, všade samé kone. Toľko sme ich hádam nevideli obaja za celý život. Boli všade, blízko miest, na menších samotách, či úplne odľahlých miestach. V pláne cesty sme ďalej mali vodopády Gulfoss, ktoré boli pre nás zatiaľ najväčšie aké sme na Islande videli. Ich sila bola maximálne umocnená hukotom, ktorý bolo počuť už z diaľky.

IMG_3509IMG_3516IMG_3078IMG_3542IMG_3536

Nezdržali sme sa dlho a vydali sme sa na smer ku gejzíru a miestam, kde vyvierajú pramene s teplotou 100 stupňov. Videli sme taký dokument, kde si chlap v jednom takom prameni uvaril vajíčko :-O 😀 . Pramene tvorili také menšie jazierka, ktoré boli patrične ohraničené šnúrami kvôli nebezpečenstu popálenia, voda v nich bublala, všade bola para a zápach síry.  Nielen jazierka hrali rôznymi farbami, ale aj pôda a rastliny boli ako maľované.

IMG_3585IMG_3582IMG_3619IMG_3098IMG_3104IMG_3603

Gejzír chrlil natlakovanú horúcu vodu sľubovaných každých cca 8 minút do výšky niekoľkých metrov. Je to neuveriteľné akú silu dokáže mať príroda. Všetci fotili a hlavne natáčali videá, a každý čakal na ten moment, keď to vystrelí do výšky. Asi aj tí Slováci, čo si vedľa na lavičke na plynovom variči zohrievali v kotlíku fazule 😀 (hanba, rýchlo preč 😀 ).

IMG_4292

L

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s